Poškodení klienti nebankových subjektov žiadajú vládu Slovenskej republiky o prijatie uznesenia, ktorým poveruje Ministerstvo financií vypracovaním návrhu zákona o odškodnení klientov nebankových subjektov.
V období od roku 1997 do roku 2002 viaceré osoby páchali organizovanú trestnú činnosť prostredníctvom nebankových spoločností, a to najmä: HORIZONT SLOVAKIA, a.s., B.M.G. INVEST s.r.o., DRUKOS a.s., BDV družstvo, AUTODRUKOS, s.r.o., AGW HOLDING a.s., AGW s.r.o., SPOROINVEST a.s., SAS, a.s.
V ich konaní šlo o trestný čin podvodu tým, že uvádzali do omylu vkladateľov na základe klamlivej reklamy vysielanej aj vo verejnoprávnych médiách ohľadom dosahovania vysokých výnosov z vlastného podnikania. V skutočnosti však vyplácali výnosy z nových vkladov (pozn.: Ponziho schéma, pyramída).
Pritom sa dopúšťali trestného činu neoprávneného podnikania, a to tak, že bez oprávnenia udeleného Národnou bankou Slovenska vykonávali podnikateľskú činnosť prijímania vkladov v rozpore so zákonným zákazom podľa ust. § 2 Zákona o bankách.
Takisto trestným činom sprenevery bolo nakladanie s peňažnými prostriedkami vkladateľov. Nebankové subjekty si totiž prisvojili značnú časť prostriedkov tým, že tieto prostriedky prevádzali na iné subjekty.
V roku 1998 Národná banka Slovenska podala viacero podnetov príslušným orgánom činným v trestnom konaní, ktoré však začali vykonávať úkony podľa Trestného poriadku až v roku 2001-2002. Úrad finančnej polície vo veci podozrení z páchania trestnej činnosti od roku 1998 nekonala, pričom vyšetrovanie sa začalo až v roku 2001.
Do roku 1999 Národná banka Slovenska mala právomoc vykonávať bankový dohľad aj nad nebankovými subjektmi a mala právomoc týmto subjektom uložiť pokutu, alebo skončenie nepovolenej činnosti. V roku 1999 vláda SR navrhla prijatie zmeny zákona o bankách tak, že Národná banka Slovenska stratila zákonnú kompetenciu vykonávať dohľad nad nebankovými subjektmi.
Daňové úrady disponovali všetkými informáciami z daňových priznaní a účtovných závierok nebankových subjektov. Z ich obsahu bolo zrejmé, že nebankové subjekty nemali zdroje na vyplácanie vkladov klientov nebankových subjektov. Nebankové subjekty nedosahovali žiaden zisk, ani výnos, ktorý by postačoval na zaplatenie úrokov z pôžičiek a ziskov tichých spoločníkov zo strany nebankových spoločností svojim klientom.
Slovenská republika prostredníctvom daňových úradov dosiahla daňové výnosy celkom 230 miliónov Eur získaných z peňažných prostriedkov klientov nebankových subjektov.
Slovenská republika teda dosiahla najväčší prospech z činnosti nebankových subjektov.
V období od roku 2004 do roku 2019 viaceré skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky opakovane predkladali návrhy zákona (celkom deväť návrhov) o odškodnení vkladateľov/klientov nebankových subjektov.
Z obsahu dôvodových správ k predkladaným návrhom zákona o odškodnení vkladateľov nebankových subjektov za roky 2000-2010 vyplýva, že Slovenská republika svojou nečinnosťou spôsobila škodu poškodeným klientom nebankových subjektov a dosiahla daňový výnos z tejto činnosti v sume 7 miliárd Slovenských korún, čo predstavuje v prepočte 230 miliónov Eur.
V auguste roku 2006 vláda Slovenskej republiky prijala programové vyhlásenie, predmetom ktorého bolo vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, že podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. Vláda Slovenskej republiky svoje vyhlásenie o odškodnení klientov nebankových subjektov uvedené v programovom vyhlásení z augusta roku 2006 nesplnila.
V rokoch 2014, 2015, 2017, 2018 a 2019 návrh zákona iniciovali politici, pôsobiaci v politických stranách OĽANO a SME RODINA.
V minulosti za návrh zákona o odškodnení klientov nebankových subjektov hlasovali aj poslanci politických strán SMER, HZDS, KSS, SMK-MKP, ĽS-Naše Slovensko, ako aj časť nezaradených poslancov.
JE NAJVYŠŠÍ ČAS VYRIEŠIŤ KAUZU STOROČIA
Poškodení klienti nebankových subjektov v tejto petícii žiadajú vládu Slovenskej republiky o prijatie uznesenia, ktorým poveruje Ministerstvo financií vypracovaním návrhu zákona o odškodnení klientov nebankových subjektov a po skončení medzirezortného pripomienkovania, aby vláda Slovenskej republiky vládny návrh zákona aj predložila na rokovanie a schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Petíciou tiež žiadame, aby návrh zákona umožnil odškodnenie z celého daňového výnosu dosiahnutého Slovenskou republikou a žiadame, aby zákon neukladal neprimerané obmedzenia na uplatnenie nárokov na vyplatenie náhrady (napr.: na predloženie daňových priznaní zo strany klientov nebankových subjektov, pretože tieto nemajú k dispozícii, nakoľko nebankové subjekty predkladali daňové priznania za klientov nebankových subjektov, a pod.).
Petíciou zároveň žiadame o poskytnutie informácií ohľadom daňových výnosov Slovenskej republiky, prijatých Slovenskou republikou z vkladov poškodených klientov nebankových subjektov.
Touto cestou žiadame pána Eduarda Hegera, predsedu vlády Slovenskej republiky a pána Igora Matoviča, ministra financií Slovenskej republiky o osobné stretnutie so zámerom prerokovania petície.
Podrobnejšie v kompletnom znení petície: